reklama

Komercionalizácia alebo marketing

Pri jednej z kaviarňových diskusií o katastrofálnej biede slovenských múzeí, som si zase raz na plnú hubu zanadával na komercionalizuáciu kultúry, ktorá múzeá nebezpečne odchýlila od ich skutočného poslania. Jasné, že diskusia sa zviezla na tému: čo mám proti komerčným aktivitám múzeí? Pravdu povediac, nič. Mám však obrovské výhrady voči pomýlenej direktívnej komercionalizácii kultúry1. Aký je v tom rozdiel? Zásadný. Nie som žiadny obchodník, dokonca nekšeftujem so starožitnosťami múzea, ba už sa nebavím ani s našimi "marketingármi" (nič zvláštne, lebo na Riaditeľstve SNM sa teraz už nikto nebaví s nikým), preto je mi vzdialený obchodniarsky slovník a tak sa pokúsim svoj názor povedať aj tu len tak, ako mi zobák narástol a veľmi zjednodušene.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Začnem tým, čo je všeobecne známe, alebo aspoň by malo byť: že hlavným poslaním múzeí je zhromažďovať a zachovávať autentické doklady zaniknutých skutočností, odborne ich zhodnocovať a sprístupňovať. To je vlastne aj podstata spoločenskej objednávky, ktorej základným a povinným produktom je permanentná tvorba a odborná správa zbierkového fondu. Druhotným produktom je vedomostné zhodnocovanie a kultúrno-výchovné uplatnenie zbierok2. Kvalitu týchto produktov podmieňujú dva hlavné faktory: odborný potenciál (kvalita fondov a know-how múzea) a finančné prostriedky.Aj ekonomickému laikovi, ako som ja, musí byť jasné, že keď znižujeme financovanie spoločenskej objednávky, pričom musíme zachovať rozsah produkcie, tak vážnu ujmu utrpí kvalita. Takéto, najskôr len zakrádavé, časom čoraz viac stupňované znižovanie, už dve desaťročia tvrdšie a tvrdšie dopadá predovšetkým na hlavný produkt múzeí. Najťažšie rany dostáva tvorba, správa a vedomostné zhodnocovanie zbierok, teda tie oblasti, ktoré sú fundamentálnym dôvodom existencie múzeí, ale ktoré zvonku nevidno. A čo oko nevidí ... veď to poznáme: na to sa môže každý vykašlať. 
Keď to už dospelo za hranicu udržateľnosti, vystupňovalo MK SR 3 tlak na múzeá, aby zvyšovali predaj tej časti druhotného produktu, ktorá je určená verejnosti a tým plátali zväčšujúcu sa dieru v rozpočte. Múzeá sa poslušne, ako ovce pred podrezaním, nechali vohnať do žmýkania príjmov prostredníctvom svojich zanedbávaných zbierkových fondov. Lenže vo svojom hlbokom úpadku, ktorý už považujú za štandard, nedokážu vyprodukovať kvalitu, za ktorú by kultúrna verejnosť bola ochotná stále viac platiť a navyše nie sú schopné ani rozšíriť, ani inovovať svoj sortiment 4 . Nezostáva im nič iné, iba nadbiehať "ľudovému vkusu" a svoje kultúrne nízko hodnotné produkty vnucovať verejnosti reklamnými trikmi odkukanými od „obchodníkov".

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Kam takáto cesta krátkozrakej exploatácie kultúrneho dedičstva vedie, neviem bez vulgarizmov dopovedať.Bola by aj iná cesta, o ktorej snáď odborná múzejná obec vie. Je to všeobecne známa cesta zvyšovania kvality produktu, ktorou sa uberá každá firma, čo si chce udržať prosperitu. O takom niečom však na "kompetentných miestach" nikdy ani len neuvažovali, kdežeby potom diskutovali. No a zrejme už ani nebudú, lebo táto cesta si vyžaduje najprv investovať do radikálneho zvýšenia odborného potenciálu múzeí. Mohla to byť cesta obnovy skutočných funkcií týchto pamäťových a fondových inštitúcií, ktoré nám spravujú 15 miliónov autentických dokumentov o tom, kto sme a odkiaľ ideme. Mala by to byť orientácia na tvorbu, uchovanie a vedomostné zhodnocovanie kultúrneho dedičstva. K tomu by však naše múzejníctvo potrebovalo nielen kopec peňazí, ale úplne iný model riadenia, radikálnu modernizáciu metód, generálnu inováciu produktu a celkovú zmenu myslenia. Viem, vyznieva to abstraktne, ako prázdne frázy nejakého štátneho úradníka. No keby som to chcel povedať konkrétnejšie, prešiel by som na úplne inú tému, s akou som začal. Skrátim to teda, aby som sa konečne dostal k podstate: ak by bol hlavný produkt múzeí vysoko kvalitný, tak by bol vysoký aj spoločenský profit, ktorý je kdesi úplne inde ako v úbohých euráčoch skasírovaných za vstupenky! No aj tých ЄЄ by mohli múzeá získať viac ... a nie za cirkusové triky, ale z "predaja" kvalitných druhotných produktov - či už za tradičné múzejné programy, za pokročilejšie on-line sprístupňovanie zbierok, predaj digitálnych surogátov zbierkových predmetov, alebo participáciou na produkcii kultúrneho priemyslu. V takej situácii by múzeá mohli aj bez nerozumného nátlaku zriaďovateľov rozumne rozvíjať svoje komerčné aktivity. Som si istý, že by boli úspešnejšie aj pri zachovaní múzejnej línie a vysokej kultúrnej úrovni.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Asi tak vidím z pozície zamestnanca postihnutej inštitúcie rozdiel medzi vynútenou komercionalizáciou a rozumnými komerčnými aktivitami kultúrnej ustanovizne.

Teraz by asi mal nasledovať aspoň akýsi náznak konštruktívneho riešenia, nejaká výzva, či čo. Ale nič také nebude. Nebude, lebo krčmové diskusie nie sú od toho, aby hľadali konštruktívne riešenia problémov, o ktorých nikto necekne ani v povolaných kanceláriách a už vôbec nie v zasadačkách.

_____________________________________________________________

1 Komercionalizácia v kultúre nezasiahla všetky oblasti rovnako tvrdo (napríklad knihovníctva sa dotkla len jemne), no na múzeá, ktoré sa jej nebránili, dopadla s plnou deštruktívnosťou.
2 Každá spoločnosť tieto produkty potrebuje k tomu, aby mohla byť kultúrnou.
3 A po jeho vzore tak urobila väčšina ostatných zriaďovateľov múzeí.
4 Neobjavili nové možnosti využívania digitálnych surogátov – neinovovali produkt, nerozšírili sortiment, a preto nerozšírili okruh odberateľov svojich produktov.

Ján Jurkovič

Ján Jurkovič

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Neviem o sebe nič, čo by stálo za zverejňovanie. Zoznam autorových rubrík:  Digitalizácia múzejných zbieroKomentáre

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu